Daniel Jankech
Nemocnica Bojnice? Radšej utekajte.
Nie peniaze, ale nízka ľudská a odborná úroveň mnohých zdravotníkov robí zdravotníctvo ešte horším.
Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík: PRÁVA PACIENTA, PODNIKANIE, ZAMYSLENIE, ŠKANDÁL, Súkromné, Nezaradené
Nie peniaze, ale nízka ľudská a odborná úroveň mnohých zdravotníkov robí zdravotníctvo ešte horším.
Pacientka sa rozhodla! S istou dávkou smútku, že predsa to mohlo byť ináč, ak by pani doktorka,- gynekologička, robila svoju prácu predovšetkým s úctou a zodpovednosťou. Rozhodla sa pre operáciu a asi urobila v danom čase všetko, aby to bolo rozhodnutie vyplývajúce z dostatku informácií. Z relatívneho dostatku, keďže mnoho slovenských lekárov pokladá pacienta za debilka, ktorý nemôže ničomu rozumieť. Asi preto sa ani moc neunúvajú pravdivo informovať. Že to káže zákon? Nuž je to Zajacov zákon a my komunisti v bielych plášťoch taký zákon neuznávame. Práve mi pacientka volá: - Pán Jankech, rozhodla som sa súhlasiť s operáciou. Dnes popoludní som bola ešte na jednom vyšetrení a lekár mi opäť podal ďalšie informácie. Mám si to do zajtra rozmyslieť.- - Kedy vás budú operovať ak ste sa rozhodli súhlasiť? - spýtal som sa. - Zajtra.- - Ak budete niečo potrebovať, tak mi ešte zavolajte. Tiež ak budete už po operácií...- Pacientke som držal palce.
Len pred niekoľkými týždňami za mnou prišla mladá žena so slzami v očiach a žiadosťou o pomoc. Lekári jej ublížili. Chcela sa dožiadať jasných odpovedí na svoj problém a preto svoju diagnózu konzultovala okrem svojej lekárky s ďalšími troma lekármi. Ešte stále však pociťovala nedostatočnosť informovania k rozhodnutiu, ktoré pred ňou stálo. Ako to však vlastne bolo?
Tak "čumím" na tie správy v JOJ-ke až zabudnem zatvoriť ústa. Tak si predstavte: Jedna nezodpovedná matka kdesi na východnom Slovensku nedala "povinne" zaočkovať päť maloletých detí. A počúvam ďalej. Pani redaktorka s teatrálnym výrazom v tvári poučuje: " na niektoré choroby neexistuje liek a bez očkovania môžu skončiť smrťou." Áno, áno, áno. Však to všetci normálni vieme. Klik: záber na elegantnú pani doktorku. Pani doktorka ilustratívne ukazuje zdravotné záznamy milých detí a hovorí: "Už sme skúšali všetko, aj sociálny úrad, ale nič nepomáha" Klik: záber na mamičku s piatimi deťmi. Mamička hovorí: " nemám pri kom nechať ostatné deti, ak by som išla na očkovanie." Apropo, mamička je rómka. Má smolu. To sú tie "nezodpovedné matky", ako keby všetky biele boli zodpovedné. A nebude to trochu inak? Ktovie, možno matka nemala peniaze na autobus, a ani na tých mizerných 20 korún pre lekárku. A.... zajíma to niekoho? Veď je to len "rómka" aj so svojimi deťmi"
KTO CHCE PRACOVAŤ HĽADÁ SPÔSOBY, A KTO NIE, HĽADÁ DÔVODY. (existujú nadčasové pravdy, ktoré platia v každom režime,) Nad týmto heslom som sa mnohokrát zamýšľal. Čítal som ho denne pri odchode z výrobnej haly v časoch komunizmu. Biely nápis na červenom podklade bol nepriehľadnuteľný. Heslo bolo rovnako aktuálne vtedy, ako je aj dnes. Ba teraz je ešte aktuálnejšie, lebo v našich slobodných konaniach už väčšinou niet prekážky. Len tá, ktorú si položíme pred seba my sami. Keď tak občas myslím na lekárov, čo je skoro každý deň, vždy sa v duchu pýtam, prečo sa aj oni nechcú tohto hesla držať,.... a hľadať spôsoby,.... ako teda toho študenta vyučiť na prospech všetkým a bez násilia?
MÔŽE BYŤ CIEĽ DOSAHOVANÝ NEHUMÁNNYMI PROSTRIEDKAMI TEN SPRÁVNY CIEĽ? ....."manipulovať s ľuďmi, poháňať ich k cieľom, ktoré vidíte len vy znamená upierať im ľudskú podstatu, narábať s nimi ako s predmetmi bez ich vlastnej vôle a tým ich degradovať. Luhať ľuďom, alebo ich podvádzať potom znamená použiť ich ako prostriedky pre svoje, nie pre ich vlastné slobodné ciele, dokonca aj keby to bolo pre ich vlastné dobro. V podstate to znamená zaobchádzať s nimi ako s menej ľudskými, správať sa akoby ich ciele boli menej podstatné a posvätné ako moje vlastné. Ale v MENE ČOHO SOM VÔBEC KEDY OPRÁVNENÝ NÚTIŤ ĽUDÍ ROBIŤ TO, ČO NECHCÚ, ALEBO S ČÍM NESÚHLASIA? IBA V MENE NEJAKÝCH HODNÔT, KTORÉ SÚ VYŠŠIE AKO ONI. ALE AK VŠETKY HODNOTY, AKO TVRDIL KANT, VZNIKAJÚ SLOBODNÝMI ČINMI ĽUDÍ A SÚ NAZÝVANÉ HODNOTAMI IBA POTIAĽ, POKIAĽ SÚ TAKÉTO, NIET NIJAKEJ HODNOTY VYŠŠEJ AKO INDIVÍDUM! (O slobode a spravodlivosti-ARCHA 1993)
Dnes začnem citáciou úryvku z listu Mudr. Karola HOLOMÁŇA, CSc., hlavného odborníka MZ pre gynekológiu a pôrodníctvo z II.Gynekologicko-pôrodnickej kliniky LFUK a FNsP Ružinov. Ide o odpoveď na otvorený list o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti v pôrodniciach, zverejnený na www.babetko.sk, ktorého autorkou je pani Martina Gregušová. CITUJEM: ..."úlohou klinického pracoviska nie je len poskytovať zdravotnú starostlivosť. ale aj pregraduálnu a postgraduálnu výchovu zdravotníckych pracovníkov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby pri vyšetrení pacientky boli prítomní aj mladí lekári a študenti medicíny, lebo len tak je možné zabezpečiť ich praktické a teoretické vzdelávanie. Robí sa tak pri dodržiavaní práva pacientky na súkromie a dôstojné zaobchádzanie. ... Je nám ľúto, no je to nutná prax vo fakultných nemocniciach. Aj súkromie je možno z určitého zorného uhla považovať za komfort." Neviem a nemám slov, nepripomína vám to tak trochu nacistické teórie v tom zmysle, že musíme niekoho obetovať pre dobro tých druhých?
POZNANIE SA RODÍ V SPOROCH A HYNIE V DISKUSIÁCH. Cicero Niekde v internetových diskusiách týkajúcich sa zdravotníctva som našiel takúto pravdu:" Koleso ktoré nevŕzga, nenamažú" Ak túžite po slušnom zaobchádzaní pri návšteve lekára, či pri hospitalizácií je asi potrebné sa tejto múdrosti držať. Zdravotníctvo je zatiaľ totalitná mašinéria s mechanistickým prístupom k pacientom. Ak ju chcete zastaviť,- aby jej hluk neprehlušoval Váš hlas, musíte do súkolia tohto stroja nahádzať naozaj veľa piesku....
ČLOVEK ZÍSKAVA SILU, SKÚSENOSŤ A SEBADÔVERU KAŽDÝM ZÁŽITKOM, V KTOROM SA MUSÍ POZRIEŤ STRACHU DO TVÁRE...KEĎ MUSÍ UROBIŤ TO, ČO UROBIŤ NEDOKÁŽE. E.Rooseveltová Tak nám teda zdravotníci opäť demonštrujú. Ako ináč, za vyššie platy a že vraj za slušnejšie a lepšie zdravotníctvo... Demonštrujú v dobe, keď pacient hľadá možnosti a spôsoby ako si uchrániť svoju dôstojnosť a získať aspoň časť z toho čo voláme informovaný súhlas, keďže ctení zdravotníci odmietajú rešpektovať naše oprávnené nároky,...ale keď im lepšie zaplatíme...ktovie...????! Po šestnástich rokoch od zamatovej revolúcie sa mimovládne ženské organizácie, aktivistky za práva matiek a rodičiek a pod. spájajú, spisujú petície, aby donútili zdravotníkov rešpektovať základné ľudské práva a ľudskú dôstojosť. V dobe, keď nás chcú zdravotníci vo svojom nechutnom pokrytectve presvedčiť o tom, že chcú "lepšie zdravotníctvo".- Pre koho lepšie!???
"KECY" O ZODPOVEDNOSTI, MORÁLKE A HIPPOKRATOVEJ PRÍSAHE NEOBSTOJA, PRETOŽE 40 ROKOV SOCIALIZMU NÁS PRESVEDČILO, ŽE ČLOVEK NIKDY NEBUDE TAKÝ UVEDOMELÝ, ABY NIEČO ROBIL NAVIAC, AK NEMUSÍ.(ČESŤ VÝNIMKÁM) Názor lekára vyslovený v diskusii k mojim článkom. Skôr ako sa môžme zamyslieť nad rozmerom tohto názoru, spoznajme ten "zákon", na ktorý sa chceme odvolávať ako pacienti ak cítime krivdu...
"AK NEVIETE POMÔCŤ, NEŠKOĎTE!" V každej civilizovanej krajine a civilizovanom zdravotníctve sa pokladá psychické zdravie za rovnocenné alebo takmer za rovnocenné s tým fyzickým. Medicínu, ktorá nerešpektuje psychické individuality osobnosti, som nazval remeselnou medicínou. Ide o medicínu skleslú, priemernú, polovičatú a,... boľševickú. Vznikla pod nátlakom paranoidných komunistických "lekárov" ktorí chceli vymyslieť čosi iné ako prirodzenosť človeka. Aj vymysleli. Medicínu, ktorá spôsobovala krvácajúce a hlbké rany na duši, medicínu dlhotrvajúcich ba celoživotných tráum. Medicínu, ktorá môže poškodiť tak, že spôsobí i smrť. Aj to je medicína?
PRÁVA ŽIEN SÚ ĽUDSKÝMI PRÁVAMI! Totalitné systémy sa vyznačujú pohŕdaním ľudskými právami a vo svojej diktátorskej filozofii ich pokladajú za smiešne a zbytočné. Aj keď Slovensko už asi nemožno pokladať za totalitný štát je zaujímavé, že uprostred nej sídli inštitúcia, ktorá má všetky prvky totalitných mechanizmov. Najčudnejšie na tom všetkom je fakt, že veľkej časti obyvateľstva sa to vôbec nezdá zvláštne, ale dokonca to pokladá za normu. V každej aj tej najvyspelejšej spoločnosti môže dôjsť k občasnému porušovaniu práv občanov. Ale spoločnosť v ktorej sa porušovanie ľudských práv stalo systematickou skutočnosťou tak, ako sa to deje v slovenskom zdravotníctve nemôže byť ešte dostatočne demokratickou a ani občania dosť zrelí na to, aby sa stali naozaj slobodní!
KAŽDÚ ĽUDSKÚ CHYBU MOŽNO ODPUSTIŤ, LEN NEĽUDSKOSŤ NIE! W. Whitman. Myslím, že história pojme termín: "GYNEKOLOGICKÉ ZNÁSILNENIE" ktorým som označil donucovanie k "verejným" gynekologickým vyšetreniam, za svoj. Kdesi vo vnútri mám akési šteklenie, že týmto termínom bude história o niekoľko desťročí označovať éru slovenských komunistických gynekológov. Dobu medicínskeho násilia, znásilňovania, ponižovania a poškodzovania ľudského zdravia v "mene" medicíny. Dobu roku 2005! Dobu "slovenskosti" "nášho" zdravotníctva.
KAŽDÝ JE ZODPOVEDNÝ ZA CELÝ SVET. Ak sa rozhodnete napísať tú svoju, budete potrebovať jednu dôležitú vec. Nie, nemyslel som talent. A myslím si, že ani nie je taký strašne dôležitý, ale odvahu. Ak teda chcete úspešne zavŕšiť svoje dielo, hľadajte odvahu. A potom možno nájdete všetko ostatné.
BUĎ SI ČO CHCEŠ, ALE V PRVOM RADE BUĎ ČLOVEKOM. Stretli sme sa niekedy v r. 1995 pred Veľkou nocou v jednej martinskej reštaurácií. Tak trochu symbolicky, v blízkosti nemocnice. Po krátkom zoznámení sa začal lekár, ktorý bol približne v mojom veku (už to nebol študent medicíny) rozprávať o snahách zlepšiť komunikáciu medzi lekármi a pacientmi na oddelení kde pracoval. Už po niekoľkých minútach rozhovoru som pochopil, že mám pred sebou človeka, ktorý má dobre vyvinuté právne vedomie, vrátane dostatočnej dávky empatie a ľudským právam rozumie. Zdalo sa mi takmer neuveriteľné, že som našiel lekára, ktorý aktívne a premyslene háji ľudské práva na svojom oddelení. Začal som cítiť, že ma jeho názory už ani tak neprekvapujú, pretože už v minulosti tak, ako aj teraz, sa dištancoval od bezprávia, a zaujal postoj, ktorý ho zbavoval viny, ak vôbec nejakú mal. Spýtal som sa najskôr na jeho názor na pracovníkov gyn. pôr. odd. fakultnej nemocnice v Martine, ktorých som mal možnosť poznať. Napriek tomu že sme boli odlišných profesií, naše názory sa takmer zhodovali. Preto si myslím, že aj laik má možnosť spoznať kvality lekára.
BUĎ SI ČO CHCEŠ, ALE ČO SI, MAJ ODVAHU BYŤ CELKOM. Goethe. Dostal som ho niekedy v r. 1994, (ten list). Presvedčil nás oboch, moju manželku i mňa, že občas možno stretnúť človeka. Odvážneho, spravodlivého, ľudského. O to viac som si ho cenil, že mi ho poslal lekár. Vďaka Ti Bože, tak predsa len existuješ. Lekár a ČLOVEK zároveň. Potvrdil nám správnosť našej cesty, ale aj uvrhol do zúfalého hľadania spravodlivosti, nápravy a satisfakcie. Vzbudil v nás túžby zmeniť svet, a zastaviť násilie. Robíme tak neustále. Tak nám Pán Boh pomáhaj aspoň tak, ako doteraz.
Ak chceme hovoriť o pokroku, neoháňajme sa počtom automobilov alebo telefónnych liniek, ale hodnotou, ktorú pre nás a našu civilizáciu má ľudský život. Nebojím sa, že stroje budú pánmi ľudí. Horšie je, ak sme my ľudia zlými pánmi ľudí, alebo ľudských záležitostí. Vzťah strojov k ľuďom závisí od toho, aký bude vzťah ľudí k ľuďom, čo by malo byť v našich rukách aspoň tak, ako je v našich rukách sila strojov. KAREL ČAPEK
Všetci predsa utiecť a ustúpiť nemôžu, niekto musí ostať na mieste, aby nepokryte opovrhoval a trval na svojom.
"Nikto sa vás nemôže dotknúť bez vášho súhlasu." Slovami Gándhího:"Nemôžu nám zobrať sebaúctu ak im ju nedáme." Je to naša poddajnosť, náš súhlas s tým, čo sa nám stane, ktorý nás raní ďaleko viac ako to, čo sa nám vlastne stane.
ODVÁŽ SA, POTOM SA UVIDÍ. (Napoleon Bonaparte) Tak skúste nájsť odvahu prekračovať svoj vlastný tieň a možno pochopíte, že prekážka bola menšia aká sa vám najskôr zdala.