reklama

Ako som sa stal oteckom pri pôrode v r. 1988. Časť tretia," Čas nádejí"

KTO TÚŽI ŽIŤ, A NIE IBA BYŤ UVIAZNUTÝ V HÚŠŤAVE SCHÉM, MUSÍ NÁJSŤ VLASTNÚ FORMU ŽIVOTA. JE V KAŽDOM Z NÁS, HLBOKO SKRYTÁ A NEPOZNANÁ AKO SOCHA BÔŽIKA GLAUKA, VYTESANÁ Z MRAMORU A UVIAZNUTÁ V PIESKU A MÚLI NA DNE MORA, NA NEPOZNANIE OBRASTENÁ RIASAMI A SLIMÁKMI. TÁ FORMA JESTVUJE POTENCIONÁLNE NAČRTNUTÁ V KAŽDOM Z NÁS. NEHOTOVÁ, DEFORMOVANÁ. (Zigmund Myslakowski)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Najskôr doporučujem vrátiť sa k predošlým dvom častiam, aby ste nestratili niť príbehu. Prečítali ste si? Tak môžeme pokračovať.Lekárka začínala strácať trpezlivosť.-Pochopte pani Jankechová, i keby som chcela, nemôžem pustiť vášho manžela do pôrodnej sály. Je to zakázané! V našich podmienkach to jednoducho nie je možné.--V "zahnívajúcom" kapitalizme je možné všetko, a tu v"krásnom" socialistickom Československu nič? Tam dokonca odporúčajú prítomnosť manžela pri pôrode a tu sa robí presný opak. V socializme je všetko naopak. Úplne hore nohami!-vykríkol zlostne Daniel.(pre mladšie ročníky, za socíku oficiálna propaganda nazývala tzv. kapitalistické zriadenie, "zahnívajúcim kapitalizmom")Lekárku to v prvej chvíli zarazilo. Asi nebola zvyknutá celkom verejne hovoriť o úbohosti socializmu, nebola zvyknutá počuť pravdu. Chvíľu váhala a potom so sileným pokojom povedala:-Pozrite sa, pán Jankech! Rozlišujte, čo je v tomto smere módne a čo moderné...spravila krátku pauzu a potom pokračovala:-Na Západe je možné aby bol manžel prítomný pri rodičke. A nielen to, môže byť prítomná matka sestra, priateľka, druh a tak ďalej. Na západe je možné aby si žena vybrala aj miesto pôrodu. To znamená že môže porodiť na klinike, alebo doma. Môže sa rozhodnúť, kto bude odvádzať jej pôrod. Muž, či žena a či len skúsená pôrodná sestra. Môže sa rozhodnúť pre pôrod v sede, postojačky, v bazéne, poležiačky a podobne. Ale rozlišujte čo je módne... a čo moderné-... zopakovala dôrazne.Akosi sa nám zdalo, že doktorka Urbánková tieto vety hovorí ako keby musela. Znelo to nech sa akokoľvek snažila, nepresvedčivo. Jej slová nevychádzali zvnútra, ale ako keby odkiaľsi odvedľa. A aké to slovenské pôrodníctvo vtedy naozaj bolo? Ani moderné a ani módne, ale len hlúpe a morbídne.Doktorka nás chvíľu pozorovala a chcela zistiť ako na nás zapôsobila jej teória o módnosti a modernosti. A keď sme mlčali, opätovne tú teóriu zdôraznila. Teraz to znelo ešte menej dôveryhodne.Ozval sa môj Daniel:-A psychika mojej manželky vás nezaujíma?--Á....psychika, psychika,-zdupľovala pohŕdavo.-To je teraz vedľajšie. Ide o zdravie vašej manželky a vášho dieťaťa..-Doktorka si vôbec neuvedomila, že svojim spôsobom definovala ponímanie zdravia slovenskými lekármi. Psychické zdravie doteraz nie je v slovenskej nemocnici zdravím.Doktorka pokračovala:-Nikde nie je dokázané že prítomnosť manžela pri pôrode je vyhovujúca a pacientke psychicky pomáha. Navyše podľa predpisov tam nemáte čo hľadať, preto vás tam nemôžem pustiť!!!Doktorkine slová opäť zneli tak trochu cudzo a sama im neverila.-Ale teraz ma pani doktorka budete musieť pustiť, lebo moja manželka porodí tu na schodišti!-Danielova odpoveď lekárku poriadne zarazila. Pokračovala zmierlivejšie:-Na vaše stanovisko môžem odpovedať takto: Kdekoľvek v prírode, trebárs aj na púšti, prebehne tento fyziologický proces na deväťdesiatpäť percent bez komplikácií a aj bez pomoci. Bez akejkoľvek pomoci!-...dodala zvýšeným hlasom.-Teraz sa vaše dieťa možno dusí a vy si to neuvedomujete!- zvolala ešte.Tak citové vydieranie. Rafinované nútenie pacienta k akceptácií systému aj proti jeho vôli. Ostáva len úboho malá možnosť výberu. Áno milý pacient mi ti chceme pomôcť, ale trošku po našom. Ty to tak nechceš? To je tvoj problém milý pacient....Po vydieračskej vete doktorky Urbánkovej nastalo chvíľu mlčania. Na tvári jej žiaril víťazoslávny úsmev.Ale my sme sa nechceli vzdať. Toľko sme bojovali a terz máme zahodiť flintu do žita? Nie, musíme bojovať ďalej! Daniel zúfalo pokračoval:-Keď je do pôrodnice zákazázaný vstup, nech moja žena porodí na nejakej voľnej izbe. Tam budem mať voľný prístup. Či nie?--Ale tam by sme nemali nástroje, ktoré k pôrodu potrebujeme.- povedala sestra stojaca blízko doktorky.-Tak ich teda preneste!-oponoval Daniel.-Ale to sa nedá, je ich príliš mnoho, -odpovedala sestra.-Tak porodím aj bez prístrojov,- v bolestiach som preriekla.Nastala chvíľa mrazivého ticha. Svojou odpoveďou som ich naozaj zarazila. Chvíľa pominula a z doktorky Urbánkovej polonahnevane a škodoradostne vyhŕklo:-Ale my máme nejaké predpisy a zodpovednosť za vás!-Situácia naberala na napätí. Lekárka sa opäť pokúsila po dobrom nás presvedčiť:-Pani Jankechová, pán Jankech....dobre rozlišujte čo je módne a čo moderné....-Skôr ako stihla dopovedať, zbadala naše znechutené pohľady a skončila uprostred vety.Na tvári sa jej objavil spýtavý pohľad. Ako keby hovoril:...pochopte ma prosím, ja by som chcela, ale nemôžem, naozaj nemôžem. Zdalo sa nám však že je to len pohľad falošne ospravedlňujúci.Chvíľu sme mlčali. Doktorka naše mlčanie pokladala za prejav porážky. Ticho prerušila rázna veta, ktorú sme cítili ako šľahnutie bičom.-PANI JANKECHOVÁ , NECH SA PÁČI DO PÔRODNEJ SÁLY.-Otvorila dvere ku schodišťu, ktoré viedlo do pôrodnice a ukázala naň rukou. Potom lekárka aj sestry ktoré v priebehu rozhovoru prišli, vystúpili hore schodmi a zmizli v ich oblúku.-----------------------------------------------------------------------------------Zostali sme sami so svojou prehrou. Bol to strašne zlý pocit. Všetky naše sny ležali v prachu.Nevedeli sme čo ďalej. Prehrali sme z vôle osudu, alebo sme sa málo snažili zviťaziť? Bol súper naozaj taký silný, že aj odvaha postaviť sa mu znamenala určité víťazstvo? Alebo boli naše túžby prislabé, aby pohnali vnútornú energiu do odvážnejších riešení?Zmocnilo sa nás obrovské sklamanie a smútok. Čo teraz?Prehovoril som na manželku:-Pôjdeme hore?--Nie, ...ešte počkajme. Možnože sa nad nami zľutujú.-Dúfala. Tak strašne dúfala. Bolo mi jej hrozne ľúto.. Keby sa to dalo, bol by som išiel porodiť miesto nej. V živote sú však boje, ktoré si musí vybojovať každý sám.Ešte chvíľu so sebou bojovala.Pohli sme sa hore schodmi. Naše kroky zvonili v nemocničnom tichu ako umieráčik.Zazvonil som. Za krátky okamih sa pri dverách objavila doktorka Urbánková.-Tak ste si to predsa rozmysleli?- spýtala sa so zjavným uľahčením.-Poďte,- pokynula manželke.-Vy tu ostaňte! O stave vašej manželky vás budem informovať.- povedala tvrdo.Rozlúčili sme sa. Doktorka trpezlivo čakala. Potom sa obidve ocitli za sklennou výplňou dverí.Sadol som si na studené schody a čakal. Minúty ubiehali strašne pomaly. Upierajúc oči do štvorcových sklenných tabúľ som čakal či nezazriem moju milovanú, ženu môjho života. Osud mi vyhovel. Objavila sa. Stretli sa nám oči. Zbadal som v nich nové odhodlanie. Zaťala drobné päste a vysoko zdvihla ruky nad hlavu. Ešte stále bola odhodlaná bojovať za našu vec.Biela erárna košeľa ju robila veľmi útlou a zraniteľnou. Bola taká jemná a pôvabná, že to vo mne prehlbovalo pocity úzkosti. Bruško vydúvajúce košieľku jej v tejto chvíli dodávalo akési nadzemské fluidum a vyvolávalo vo mne pocity romantiky.Ešte raz potriasla zaťatými pästičkami a zmizla v prítmí chodieb.Ponoril som sa do bezmocnosti. Úplne som osamel.Pokračovanie nabudúce.Doporučujem: Predošlé dve časti + články v rubrike práva pacienta.

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  387x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu