Náš pán nový premiér je jeden z ľudí, ktorý ako tvrdí, si november 89 ani nevšimol, preto je príznačné že isté veci ťažšie chápe. Preto najskôr stručne k tomu čo to je DPH a tiež názorné vysvetlenie ako by sa malo teoreticky prejaviť zníženie DPH.
Daň z pridanej hodnoty je daň z navýšenia ceny výrobku či služby a následným predajom. Platcovia DPH podávajú štvrťročne či mesačne daňové priznanie na DPH. Konečné DPH je v súčasnosti rozdielom nákupu a predaja konkrétnej komodity vo výške 19%. Pre príklad, ak podnikateľ nakúpi za 100 000, sk a predá za 120 000, sk, tak DPH ktoré zaplatí činí 19% z rozdielu sumy, ktorá týmto vznikne. V tomto konkrétnom prípade zaplatí DPH vo výške 3193,30 sk. Samozrejme funguje to aj opačne, ak nakúpi za 100 000, sk a predá len za 80 000, sk, tak mu štát 19% z rozdielu sumy vráti.
Ako konečnú tvorbu cien ovplyvní prípadné zníženie DPH? Ak v súčasnosti nejaká potravina na pulte stojí 100, sk za kilogram, zloženie ceny výrobku vyzerá nasledovne: 84,sk základná cena +19% DPH= cca 100, sk Po znížení DPH (Neviem k akým percentám sa Róbert rozhodne, dajme tomu 5%) by mala cenotvorba vyzerť asi takto: 84 SK základná cena +5% DPH = 88,20, sk . Nuž nemal ten Fico pravdu? Hneď to bude lepšie vyzerať a na pohľad to bude podstatné zlacnenie, s čím súhlasím. Avšak ak hovoríme o základnej cene, tak je to cena už zo všetkými navýšeniami, t.j. maržami, či rabatmi. Cena 84, sk ktorú som uviedol ako príklad, je už s pridanou hodnotou výrobcu, veľkodistribútora a maloobchodníka.
Ak Teda odrátame každému rabat napr. 25% tak sa základná cena výrobku bude pohybovať niekde pri cene okolo 43 sk. Ako všetci v súčasnosti vieme, stále idú nahor energie, a s tým aj ceny výrobkov. Nehovorím tiež o tom, že zamestnanci chcú stále vyššie platy, (aj vy ste už dostali vyúčtovanie za kúrenie a vodu?) Tak už aj z tohto titulu je tlak zamestnancov na zvýšenie miezd celkom pochopiteľný.
Nuž a čo sa teda rozhodnú výrobcovia a obchodníci urobiť? Svoje napäté rozpočty sa budú snažiť zlepšiť miernym zdražením, ktoré v vrámci zníženia DPH vo svojej podstate nezvýši pultovú cenu výrobku. Pokiaľ sa teda v reťazci navýšenia ceny výrobku rozhodnú všetci upraviť svoju maržu napr. z 25% na 28%, čo je skutočne celkom malé zdraženie, konečný výsledok pre spotrebiteľa bude naozaj málo efektívny. Ak teda predtým stál výrobok 100 sk, teraz možno 95 sk, a nie 88 sk ako by to malo papierovo vyzerať.
Pamätám sa na dobu, kedy bolo DPH na potraviny zvýšené a konečný efekt bol vo svojej podstate lepší ako papierový, lebo cena potravín hneď nestúpla o rozdiel v DPH, a to z obáv obchodníkov zo straty zákazníkov. Avšak, teraz je situácia trošku iná a pre obchodníkov výhodnejšia. Netvrdím samozrejme, že niektorí obchodníci nezlacnejú potraviny o plný rozdiel v úprave DPH, avšak skôr z krátkodobých reklamných dôvodov.
V dlhodobom kontexte však skutočné a zásadné zlacnenie nenastane. A teraz sa zas vráťme k tej Róbertovej túžbe kontrolovať obchodníkov prejavenou vo vete: "Závisí to do veľkej miery od toho, ako štát využije svoje kontrolné mechanizmy voči tým, ktorí predávajú".
Nuž problém p.Fico. Štát žiadne takéto skutočne reálne mechanizmy na diktovanie marže a cien naozaj (s výnimkoou špecifických a zriedkavých prípadov, ktoré sa nepamätám že by nastali) nemá. A na to aby obchodníci preradili svoje tovary do zníženej DPH kontrolné mechanizmy netreba. Každý to rád urobí. Veď prečo by mal štátu platiť 19% dane, keď môže menej. Skutočným reálnym regulátorom cien je len dopyt a ponuka. Ak to rozmeníme na drobné aj kúpyschopnosť občanov. Róbert si však myslí, že všetko najlepšie vedia štátni úradníci. To tu však už kedysi bolo a vieme ako to dopadlo. Žiaľ, človeku, ktorý si ani nevšimol že tu bol november 89, sa to ťažko vysvetľuje.
Vážení čitatelia. Vzhľadom k tomu že môj prístup k diskusiám bol deaktivovaný, nemôžem sa bežným spôsobom diskusií zúčastniť. Pokiaľ budem pociťovať potrebu reagovať na nejaký Váš diskusný príspevok, urobím to vždy až v nasledujúcom článku, kde k tomu pod čiarou vymedzím priestor.