reklama

Deväť listov dekanovi lekárskej fakulty.

NIET NIČ HORŠIEHO, AKO PRÍČINLIVÁ IGNORÁCIA. Goethe Keď som tak stále čítal, a čítal v časopisoch tie oslavné básne na gynekologicko -pôrodnicke odd. fakultnej nemocnice v Martine, tak trocha som v duši začal cítiť červíka pochybností. Tak teda v Martine na gyn.pôr.odd.majú to, a majú ono. A všetky pacientky sú nesmierne spokojné..... Donucuje teda personál pacientky ku verejným gynekologickým vyšetreniam?! Naučili sa už lekári rešpektovať práva pacientiek? A odborní asistenti pochopili že aj študent musí vedieť, že pacient má právo odmietnuť? A tiež pochopili že je potrebné, aby to zažil v praktickej medicíne? Nedalo mi to, a pokúsil som sa pravdu zistiť. Ťažko ma mohli o nej presvedčiť novinári s pochybnou minulosťou a s pochybnými motívmi zverejňovať "pravdu".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Ale kto, ak nie sám pán prednosta p.Ján Danko by mal vedieť kde tá pravda naozaj je? Alebo sa aj on sám podieľa na dezinformačnom "lobingu", aby ospravedlnil a schoval výčiny svojho, či bývalého personálu? Nuž stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Ale nechcem naozaj nikomu krvdiť, ale najskôr sa naozaj presvedčiť. Medzi nami, bol by som nesmierne rád, ak by som sa mýlil. Bol by som nesmierne rád, ak by som vlastne krivdil. Opak by totiž znamenal, že manželia Jankechovci volali len po tom, čo sa stalo skutočnosťou. Snáď pán profesor neopisoval a nebudoval iba to, čo sme kedysi chceli?(seriál "Ako som sa stal oteckom pri pôrode v r. 1988") Že by sa aj on načisto zbláznel, ako vtedy Jankechovci? Tak som teda pánovi profesorovi poslal list. Ach, keby ste vedeli ako ma unavujú veci o ktorých vopred viem ako dopadnú?! Nič sa nedá robiť, sú v živote úlohy, ktoré nemáme radi, ale musíme ich pretrpieť.Tak najskôr ten list: Vážený pán profesor, Mudr.Ján Danko CSc.Iste sa pamätáte na moje publikácie s názvom "Sedem dní v bielom koncentráku" z r.1994, a Volajú to medicína (2001), ktoré boli odozvou na neľudskú prax, vykonávanú na oddelení, ktorého Ste v súčasnosti prednostom.Tieto publikácie v dostatočnej miere a pomerne detailne poukazovali na závažné porušovanie práv pacientiek, zákonov o zdravotnej starostlivosti, charty práv pacientov a pod.Keďže podľa mojich informácií v neľudskej praxi stále pokračujete, žiadam Vás týmto o stanovisko k uvedenému. Myslím že by bolo zbytočné uvádzať ďalšie konkrétnosti, keďže moje publikácie sú dosť výrečné.Pokiaľ sa na Vašom oddelení niečo zmenilo k lepšiemu tak, že moje tvrdenia o porušovaní ľudských práv..atď... atď.., sú v súčasnosti už bezpredmetné, prosím o láskavé predloženie hodnoverných dôkazov, alebo o umožnenie získavať ich priamo na Vašom oddelení. Ďakujem Vám za Vašu skorú a ochotnú odpoveď. S pozdravom Daniel JankechA teraz odpoveď...................................... To znamená NIČ. Pán profesor nesklamal. Nič iné som totiž ani nečakal. Ale aby nikto netvrdil, že pán profesor mohol zabudnúť, či sa mu nejakým nedopatrením môj list nedostal do rúk, tak som mu pre istotu ešte o mesiac, 13.1.2004, a ešte 16.5.2004, a ešte 28.6.2004, a ešte 28.7.2004, a ešte 28.8.2004, a ešte 26.9.2004, a ešte 30.10.2004, a ešte 8.12.2004, a ešte 2.2.2005 zaslal úplne identický list. Čo poviete, stačí? A pre istotu som každý zaslal doporučenou poštou. Podacie lístky s kópiami listov som si starostlivo odložil. To na pamiatku.....:) Nuž pán profesor mi ani po tejto námahe neodpovedal ani slovkom. Vari niečo tají?Nie, nemusí sa báť verejného pranieru či odsúdenia. Slovenskí novinári nedokážu ani "prdnúť" o zločinoch na tomto oddelení, keby boli dôkazy akékoľvek presvedčivé. Pán profesor to vie. Pozná mentalitu novinárskych "vriťolezcov", a aj jednu "spolupracujúcu" novinárku z Martina, tiež "zo strany". A spolieha sa na moju mediálnu izoláciu tak, ako aj jeho červení predchodcovia.(ach, ale tí sa mýlili) Možno by ináč aspoň nejaké "bla bla" poslal, ako sa to občas robí, aby sa nepovedalo. Nuž ale čo to? Telepatia funguje. Počas prípravy či nápadu tohto článku mi napísal či poslal správu jeden lekár. Aspoň to teda o sebe tvrdí. Mrzí ma, že pred jeho odkaz musím postaviť slovo "ÚDAJNE", lebo mi je sympatický a okrem toho by som sa jeho správe ako človek nesmierne potešil. Tak čože mi to povedal?!Dovolím si citovať:"Myslím že ešte do roku 2004(leto) boli na pôrodnici štyri lôžka odelené paravanmi. Oddelenie však už prešlo rekonštrukciou (2005) a dnes sú tam tri oddelené boxy, kde sú vytvorené skutočné podmienky na to, aby mala každá rodička pri sebe aspoň jedného príbuzného, alebo blízkeho pri sebe."Nuž nič zaujímavé. Neviem prečo by som sa mal zaujímať o to, čo by malo byť samozrejmosťou a dokonca byť ešte aj v údive. Akurát, že po tom sme volali už pred sedemnástimi rokmi. Aha, neboli peniaze...., univerzálna výhovorka na všetko...Ale počúvam ďalšie informácie:..."že už si môže pacientka za prípalatok 5000 sk vybrať pôrodníka či operatéra, že sú (tie solventnejšie) ubytované po dve. Však to už dávno tvrdila jedna tiežservilná novinárka, ale vtedy to bola len kohosi túžba či kamufláž. (článok PO STOPÁCH NOVINÁRSKEJ KAČICE)Dobre teda dobre. Ale to predsa ešte stále nie je dôkaz o tom že pacientky nie sú donucované k hromadným gynekologickým vyšetreniam. To je len čosi o nadštandartných službách či stavebnýcch úpravách. Ideme však ďalej. Informátor si tak trochu protirečí. "V ročníku je 100-110 medikov. Z toho počas jedného semestra ide o 10 dní a počas tých desať dní je na oddelení cca 20 medikov. Pôrodov je cca 3-4 za deň a noc.. Keďže dĺžka výučby sú 3 hodiny denne, každý kto vie rátať zistí, že počas celého štúdia stratí na gynekológií max 90 hodín. Ako zabezpečiť aby výučba splnila účel a nenarúšala pokoj pacientov?"Hm.. asi začínam zisťovať, prečo mi ten pán profesor nie a nie odpísať.Ale informátor mi ešte radí: " DANO VŠAK SA CHOĎ PRESVEDČIŤ. SESTRIČKY ŤA PUSTIA, VŠETKO TI POUKAZUJÚ"....Ale preboha, však ja sa predsa chcem presvedčiť!!!! Nesnažím sa? Čo komu bráni povedať: "Tak teda Jankechovci prídite. Zoberte aj vašu dcérku, aby videla, kde sa narodila. Ak raz bude matkou, radi ju u nás privítame.... Mrzí nás čo sa stalo, ale už sa to isto nestane. Pozrite, je to tu presne tak zariadené ako ste vy chceli. Nikto nikoho k ničomu nenúti. Pacientka musí so všetkým vpored súhlasiť. Môžete sa ísť spýtať, kedy chcete a koho chcete...."Ach, ešte by som aj tú najdrahšiu fľašu šampanského priniesol, ak by sa niekto naučil podať ruku, ak chybil. Samozrejme, podané ruky by boli prijaté.No už musím končiť, lebo idem napísať pánovi profesorovi ešte jeden list. Ja viem, ja viem... neskáčte mi do reči! Ja viem, že sa nemusím namáhať. Ale keď ja trpím na tie perfekcionistické sklony (však viete):))a číslo deväť sa mi zdá také neúplné, a desať také kompletné....

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  387x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu