reklama

Prípad neistej pacientky. (1.časť)

Len pred niekoľkými týždňami za mnou prišla mladá žena so slzami v očiach a žiadosťou o pomoc. Lekári jej ublížili. Chcela sa dožiadať jasných odpovedí na svoj problém a preto svoju diagnózu konzultovala okrem svojej lekárky s ďalšími troma lekármi. Ešte stále však pociťovala nedostatočnosť informovania k rozhodnutiu, ktoré pred ňou stálo. Ako to však vlastne bolo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)

Na začiatku urobila jej pani doktorka osudovú chybu. Pacientka mala začínajúci myóm, či neprirodzené zhrubnutie maternice. Áno stáva sa. Ale pani doktorka sa z titulu svojho každodenného lajdáctva neunúvala diagnózu pacientke oznámiť, ba neoznámila jej ani to, že by mala vo vlastnom záujme prísť po určitom čase na kontrolu.

Potom spravila osudovú chybu pacientka a je si jej vedomá. Keďže sa necítila chorá a ani nemala žiadne zdravotné ťažkosti gynekologického charakteru a o riziku z titulu zatajenej diagnózy ani netušila, rozhodla sa ísť na preventívne vyšetrenie až po viac ako štyroch rokoch. Výsledok? Všetci konzultujúci lekári sa zhodli na tom, že myóm je už natoľko veľký, že sa musí odstrániť operatívne a žiaľbohu bude pritom asi nutné odstrániť aj maternicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pacientka chcela vedieť, či by jej odstránili maternicu aj vtedy, ak by bol myóm podstatne menší a oficiálne diagnostikovaný včas, nehovoriac o tom že by sa hľadali možno aj iné druhy riešení. Len jeden, či jedna lekárka sa vyjadrila tak, že včasným diagnostikovaním by jej maternicu určite odstrániť nemuseli. Ostatní sa vyjadrovali trochu vyhýbavo...

Mladej žene som prisľúbil pomoc v rozsahu svojich skúseností a vedomostí o právach pacientov. Keďže väčšina konzultujúcich lekárov jej poradila operáciu, pripravila sa na túto možnosť, aj keď jej konečné rozhodnutie v jej vedomí ešte úplne nedozrelo. Na operáciu bola objednaná na gyn. odd. žilinskej nemocnice. V deň svojej hospitalizácie som sa stal jej sprievodcom a pokúšal som sa jej byť nápomocný v jej rozhodovaní. A tak som po dlhých rokoch asi o 8:30 sedel vo vestibule gyn. pôr. odd. v Žiline, kde som bol naposledy pri narodení môjho najmladšieho syna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Porozhliadol som sa. Vestibul pôsobil ošarpane. Do očí mi udrel nápis: "ZÁKAZ VSTUPU NA ODDELENIE DEŤOM DO 14 ROKOV!" Nechápal som síce prečo takýto zákaz, ale budiš. Sme na Slovensku. A potom ďalší zákaz: "Návštevné hodiny od-do, cca 1 hodina denne. Tiež trocha čudný zákaz a tiež protiprávny ako aj ten prvý. Pristúpil som bližšie k dverám tzv. prijímacej ambulancie pri okienku pre odovzdávanie výbavičiek pre novorodeniatka, a hľadal som meno službukonajúceho lekára. Nič. O fotografii ani nesnívajte. Zdá sa že pacientka tu nemá takú hodnotu, aby sa jej prejavilo aspoň kúsok úcty tým, že vie kto je ten tzv. prijímací lekár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sadli sme si s pani Neistou na lavičku a čakali. Pacientka si podľa mojej rady napísala všetky otázky na na papier tak, aby po jej kompletnom zodpovedaní vedela nájsť rozhodnutie či operácia áno, alebo nie. Osamel som, pacientka vošla do ambulancie. Po nejakom čase vyšla sklamaná. -Nič sa nedá robiť, informovať ma bude pán primár, ale ten momentálne operuje. Takže musíme počkať.

-A to prečo?- s údivom som sa opýtal. -Chcela som, aby ste boli so mnou pri podávaní informácií. Možno by vás niečo napadlo!? Lekár to však odmietol, preto musíme čakať na pána primára.- Čohože sa ten lekár bojí.. nechápal som. Neprišli sme do nemocnice preto, aby sme išli niekomu škodiť, ale preto, aby pacientka skutočne vedela či neexistujú aj iné možnosti liečby, ako operácia. Sestrička nás vyviezla výťahom asi na tretie poschodie. Vo vestibule poschodia bola len jedna jediná lavička pre dvoch ľudí. "Asi tu je len preto jedna lavička, lebo týmto spôsobom chcú návštevníkov čo najrýchlejšie odtiaľto dostať."-pomyslel som si.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sme čakali na pána primára. Pacientka bola viditeľne rozrušená. Pokúšal som sa ju utešiť s tým, že možno to tak bude lepšie. Pán primár nám dá stopercentne najlepšie informácie. Asi po hodine čakania prišla sestrička s ospravedlnením, že pán primár išiel opäť operovať a informácie nám podá prijímací lekár, ktorý nám ich mal dať. Nuž zdá sa, že teraz mu už nebude vadiť ani prítomnosť sprievodcu.

Sestrička nás teda zviezla výťahom na prízemie. Keďže sme boli na oddelení už dosť dlho, potreboval som ísť na WC. Spýtal som sa sestričky: -Prosím Vás pekne kde je tu WC pre návštevy?- Sestrička zostala v značných rozpakoch: - Ja neviem...., ale idem sa spýtať.- Onedlho sa vrátila a s radosťou ma zaviedla na WC, ktoré bolo umiestnené na chodbe s nápisom na dverách: NÁVŠTEVÁM VSTUP ZAKÁZANÝ. Tak to som sa naozaj zabavil s predstavou, že môj kamarát ktorý vlastní reštauráciu by mal WC pre hostí umiestnené na chodbe s nápisom CUDZÍM VSTUP ZAKÁZANÝ. A čo by na to tak povedal hygienik?!

 Ale už nás volali, že môžeme k pánovi doktorovi. Výborne, po takmer troch hodinách čakania. Pán doktor mi podal ruku a predstavil sa. Bol mladý a na prvý pohľad celkom sympatický. Posadili sme sa. Pacientka vytiahla svoj papier s otázkami. Snažil som sa do rozhovoru zasiahnuť čo najmenej. Netrval dlho, možno desať pätnásť minút a bolo evidentné že lekár je trochu v časovej tiesni. Pacientka stručne uviedla, že nevie či sa má rozhodnúť pre operáciu,lebo lekári ktorí ju informovali jej podávali protirečivé stanoviská.

-Aké protirečivé-?! spýtal sa lekár. -Napríklad, či sa z myómu môže stať sarkóm-zhubný tvar. Lebo jeden s lekárov ktorého som navštívila tvrdil, že sa stať nemôže. - Môže sa stať povedal lekár, a preto každý takýto nádor putuje na ďalšie laboratórne vyšetrenie, aby sa prípadné podozrenie mohlo vyvrátiť. Ďalšia otázka: -Môže myóm zmiznúť sám od seba, alebo sa zmenšiť? Ak áno, existujú nejaké štatistiky?- -Áno, teoreticky áno- zamyslel sa doktor. Ale štatistiky asi neexistujú, alebo mi nie sú známe. Po ďalších otázkach pán doktor predložil dôkaz hlbokého nepochopenia situácie pacientky: -Pani NEISTÁ: Ale my vám predsa operáciu nevnucujeme! To je len vaše slobodné rozhodnutie. A ako sa rozhodnete bude len a len na vás!-

Panebože, pomyslel som si. Však práve preto chce pacientka čo najviac informácií, aby sa mohla slobodne a zodpovedne rozhodnúť!! Aby to bolo jej vlastné rozhodnutie a nie niekoho iného! Ona predsa vie, že jej operáciu nikto nevnucuje.

Vstúpil som do rozhovoru: -Pán doktor, často sa takto pacientky dožadujú informácií?- Lekár preriekol: "Niektoré áno, niektoré nie. Niekedy sa ale ani pri závažných diagnózach nič nepýtajú. A majú sa pýtať! Ja keď idem s autom do servisu tiež sa technikov pýtam čo tomu je, koľko to bude stáť a tak."

Nuž ale pán doktor by mal informovať zo zákona a to plne vyčerpávajúco, primerane stavu a inteligencii pacienta. Zákon je jasný. Žiaľ, totiž mnohokrát možno trochu menej vzdelaný pacient ani nevie, čo sa má spýtať. A na to je tam pán doktor, aby povedal všetko čo je potrebné. Pán doktor ma svojou odpoveďou veľmi sklamal, lebo mi bol sympatický. Ešte viac som bol sklamaný z toho, že práve on mal predstavovať mladú novú generáciu lekárov, ktorí budú iní a s iným než socialistickým postojom k tomu "blbému" pacientovi. Pacientka ukončila svoje otázky, ani tak nie pre ich vyčerpanie, ale z pocitu časovej tiesne lekára. Požiadala však ešte o jednu službu:

-Pán doktor, chcela by som mať ešte z dnešného dňa sonografické vyšetrenie myómu, a snímku by som si chcela nechať. Je to možné?- Lekár zostal trošku prekvapený a povedal: -Štandartne to nerobíme, ale ak si to želáte, tak vám ho hneď urobím.- Pacientke i mne bolo čudné že sa takéto vyšetrenie tesne pred operáciou nerobí, ale sme len laici, možno sa to tak naozaj štandartne nerobí... Preto sa pani Neistá spýtala: -Naozaj sa takto pred operáciou sonografické vyšetrenie nerobí?- -Nie, nie je to potrebné.- Rozhovor sme ukončili a s lekárom som sa rozlúčil. Pani Neistá odišla do sonografickej vyšetrovne pre svoj túžobne očakávaný snímok a s nádejou, že myóm možno zmizol, alebo sa zmenšil.

Pokračovanie nabudúce. Odporúčam: Podvodníci z pôrodníc,- a všetky články s lekárskou tematikou.

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  387x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu