reklama

Obchod " U MARTINCA"

ŠŤASTNÝ JE TEN, KOHO PRÁCA SA STALA ZMYSLOM ŽIVOTA. Ten obchod tam ešte stále stojí. A vždy keď okolo neho prechádzam, spomeniem si na malého drobného "uja", ktorý sa stal jedným z mojich veľkých vzorov. Ale aby som nepredbiehal:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V malom kúpeľnom meste pri Žiline, v Rajeckých Tepliciach pri odbočke k rybníku stojí historická budova, kde bol celé desaťročia obchod s potravinami. Zrušili ho len prednedávnom a v jeho priestoroch chcú údajne vybudovať soľnú jaskyňu. Kedysi dávno, možno pred tridsiatimi rokmi, kedy aj kokosová múčka, mandarínky či arašídy boli podpultovým tovarom, pracoval v tomto obchode drobný vedúci s dvoma predavačkami.Chodieval som tam ako malý chlapec s mamou, a počas čakania v rade som so záujmom sledoval oko tento malý Veľký vedúci obsluhuje zákazníkov.(To pozorovanie ľudí mi tak trochu zostalo dodnes.)Čože už sa dalo napozorovať na práci predavača v socialistickom obchode? Obchod ako obchod a ešte fádny, kde sa na polovicu otázok odpovedalo slovom NEMÁME. Tu to však bolo trochu iné. Drobný predavač so zjavnou snahou čo najrýchlejšie obsluhoval ujov a tety. Sem tam prehodil nejaké slovo, sem tam nejaký žart. A aj slovo nemáme, používal akosi menej často ako neochotné tety v iných obchodoch.A to čakanie v rade ubiehalo oveľa rýchlejšie ako inde. Ujo vedúci mal oblečený čistučký biely plášť. A vždy ho mal čistý. Neviem ako to robil, keď ten ujo odvedľa v mäsiarstve ho mal vždy nesmierne ufúľaný. A ten smrad... tam bolo čakanie v rade oveľa dlhšie....- Á tetuška nemáme... nemáme...- smutne preriekol ujo predavač to typické slovo pre tú dobu. -... ale prídite v piatok, isto budeme mať,... objednal som. Ale prídite ráno,.. kým sa navypredá...- povedal povzbudzujúco a potom pohladkal po ruke na znak dohody zhrbenú starenku, ktorá aj keď nekúpila, bola zjavne spokojná.Ach, aj ja som chcel byť taký ako on. Ochotný, priateľský, ľudský. Taký ,ktorý nikdy nehľadá dôvody prečo nemá dobre pracovať. Veď koľkože mohol zarobiť taký "obyčajný" vedúci v socialistickom obchode? Celé to obchodovanie bolo akési iné a atmosféra priateľská. Vždy v ňom bolo plno zákazníkov. -A u Martinca si bola? -Spýtala sa mama susedy, keď čosi zháňala- tam isto majú.Možno mali a možno nie, ale aj po rokoch si uvedomujem že tu "ujo" predavač pracoval aj keď asi nemusel, trochu ináč.Keď ujo Martinec odišiel do dôchodu, aj obchod u Martinca posmutnel a zavládla v ňom socialistická atmosféra. Stále ho však volali "u Martinca" aj keď tam už nepracoval.Ujo Martinec už asi nežie, ale iste by ho hrialo vedomie že ovplyvnil zmýšľanie jedného chlapca. A my ostatní? Nech robíme čokoľvek, myslíme na to, že nás možno pozorujú malí zvedaví desaťroční chlapci. --------------------------------------------------------------------------------Odkaz pre mojich stálych čitateľov a čitateľky:Ďalší, sľúbený článok zo zdravotníctva uvediem najskôr o týždeň. Ďakujem za pochopenie.

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  387x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu