reklama

Ako som napísal svoju prvú knihu, a ako to môžete urobiť aj vy.

KAŽDÝ JE ZODPOVEDNÝ ZA CELÝ SVET. Ak sa rozhodnete napísať tú svoju, budete potrebovať jednu dôležitú vec. Nie, nemyslel som talent. A myslím si, že ani nie je taký strašne dôležitý, ale odvahu. Ak teda chcete úspešne zavŕšiť svoje dielo, hľadajte odvahu. A potom možno nájdete všetko ostatné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Nikdy som akosi nepatril k ľuďom, ktorí majú kdesi od detstva túžbu stať sa spisovateľom, publicistom, novinárom. K tým svojim knihám som sa dostal tak akosi náhodou, a doteraz sa neviem zbaviť pocitu, že boli akousi prekážkou ktorú som bol pred životom povinný zdolať na to, aby moja cesta pokračovala ďalej.

Naše konanie má vždy nejaký motív. Ak vieme nájsť motív konania niekoho a správne ho aj prečítať, oveľa lepšie môžeme človeka spoznať a aj pochopiť ho. To len mimochodom. Najskôr teda o tom motíve, ktorý si myslím že je naozaj dôležitý. Totiž tá motivácia môže byť tak trochu aj kúskom cieľa, ktorý chceme dosiahnuť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak pravidelne čítate moje články tak ten pod názvom:" Týždeň na ktorý sa naozaj nedá zabudnúť", a príbeh v ňom zobrazený, bol mojou motiváciou. A vlastne tri tieto články sú aj mikroverziou mojej knihy. Svojimi knihami som sa pokúšal otvoriť skrytý problém, ktorý ak sa mal začať riešiť, musel byť pred verejnosťou definovaný a otvorený. Na nič lepšie som naozaj doteraz neprišiel. A ak sledujete televíziu, problém ktorý dostane medializáciu, aj keď sa dovtedy riešiť nedá, je zrazu riešiteľný.

V roku 1988, kedy som poprvýkrát zobral pero do rúk s cieľom "zmeniť svet" a ukázať iný pohľad na "ľudskosť", "humánnosť" a "dôstojnosť" komunistického zdravotníctva, som to mal trošku ťažšie ako vy dnes, ak by ste sa rozhodli niečo napísať. Nejde ani tak o možnosti vydania kníh. Ale vrátim sa k tomu motívu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak predpokladáte že píšete knihu ktorá môže uzrieť verejne svetlo sveta len v pluralitnej spoločnosti a žijete v diktatúre, píše sa vám trochu ťažšie. Nikdy neviete či to nie je zbytočné, a to trošku brzdí.

Napriek tomu som sa do toho pustil s vytrvalosťou a nadšením nesmierne naivného mladého chlapca v nádeji, že komunizmus padne a dielo sa podarí. Neviem, ale akýsi vnútorný hlas mi navrával, že komunizmus zdochýňa a ja budem mať možnosť "zmeniť svet".

A potom prišla zamatová revolúcia, ktorú som dlho očakával a s nadšením prijal. A tá ma paradoxne trošku pribrzdila. Naivne som sa domnieval, že moje knihy už nebudú potrebné, humanizácia zdravotníctva pôjde ruka v ruke so spoločenskými zmenami. Ba chvíľku som váhal, či si knihu v rukopise nenechám len ako pamiatku na moje zmýšľanie a naše zážitky v časoch komunizmu. Len tak pre poučenie svojich detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nejakom čase som však začal prichádzať na to, že síce už môžeme slobodne cestovať a podnikať, ale v tom zdravotníctve ako keby sa schoval duch komunizmu a nie a nie preč. A tak som začal oslovovať vydavateľstvá. Jedno, druhé, tretie.... No a potom som pochopil, že som urobil zatiaľ tú naozaj najľahšiu časť svojej práce. Ak budete predsa len písať tú svoju knihu, tiež prídete na to, že napísať ju je najľahšie.

Ďalším problémom bola však skutočnosť, že ak by som aj našiel vydavateľa, ktorý by sa odhodlal vydať knihu postpubertálnemu chlapcovi, debutantovi a domácemu autorovi, určite by neakceptoval skutočnosť, že kniha bola so skutočnými menami a miestom deja. Na to treba trochu odvahy. A potom mi to napadlo: "Veď ak si verím, môžem si svoju knihu vydať sám, a byť si za ňu v pozitívnom i negatívnom zmysle zodpovedný"!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No tak teda dobre. Priznám sa že som o vydávaní kníh vedel asi toľko, čo vy o stavbe jadrovej elektrárne. A ako to už v tom nevďačnom svete býva, každá vec sa asi začína najskôr slovom peniaze. Kde ich vziať? Aj napriek konštatovaniu že na vydanie knihy potrebujete relatívne malú sumu, tak mne sa zdala obrovská. Navyše chcel som ju vydať asi v mojom najkritickejšom životnom období. Moja manželka sa stala nezamestnanou, a vo fabrike kde som pracoval ako celkom "obyčajný roboš",(tak ma občas častujú na blogu medicínsky vzdelaní diskutujúci,) sme po "skvelých" mečiarových privatizáciách veľké výplaty nedostávali, ba občas sme sedeli doma za 60% z platu.

Naša finančná situácia bola žalostná a občas sme boli na tom tak zle, že sme nemali ani na jedlo. Ale takáto životná skúsenosť môže mať aj svoje pozitíva. Zdalo sa mi nesmierne smiešne, že len peniaze sú tou prekážkou ktorá mi bráni zavŕšiť moju snahu. Nakoniec sa mi predsa len takmer náhodou podarilo nájsť človeka, (doteraz sme priatelia), ktorý sa rozhodol urobiť mi sadzbu a korektúru na moje čestné slovo, že po výjdení publikácie svoje záväzky vyrovnám.(oplatilo sa mu) Publikácia bola totiž napísaná rukou. Kdeže počítač. Aj tak som naň nemal peniaze. Úver? Vtedy sa tak ľahko ako teraz získať nedal, a navyše s mojim žalostným prijímom by mi ho aj tak nikto neposkytol.

Avšak to najpodstatnejšie som vyriešené nemal. Tlač je totiž tou najnákladnejšou položkou v procese vzniku knihy. Nakoniec sa mi predsa len podarilo nájsť tlačiara, ktorý by sa na nejaké to dobrodružstvo podujal, ale chcel zálohu 20 000, sk.(v súčasnosti asi 663 eur, ale vtedy vládli iné finančné pomery) Panebože kde tých mizerných dvadsaťtisíc vziať? Áno ja viem, prvé čo vás napadne. Však si požičaj. Požičajte si vtedy keď nemáte na jedlo, a na vašich šatách natoľko poznať čas, že aj menej pozorný človek si uvedomí vašu chudobu.

Riešenie ma samozrejme nenapadlo hneď, ale predstavte si, podarilo sa na prvýkrát, čo som pokladal za menší zázrak.

Ak tú svoju knihu napíšete a vydáte na svoje náklady máte o jeden problém navyše, lebo ju budete musieť aj sami predať, alebo nájsť si distribútora, čo je naozaj problém a vyžadoval by asi ešte jeden článok. V mojom prípade však bol tento problém istou výhodou. Telefonicky som oslovil jedného z najväčších vtedajších distribútorov. Pokúšal som riaditeľa presvedčiť, že už mi chýba iba tých mizerných dvadsaťtisíc a dielo uzrie svetlo sveta. Neviem čím som naň zapôsobil, ale pozval ma na osobné jednanie s tým aby som mu svoj rukopis priniesol.

Dodnes sa pamätám ako starostlivo som sa obliekal pred týmto stretnutím, a pripravoval si reč na obhajobu svojho plánu. Videl som to tak vo filmoch.:-) Čo som už mohol vediť o obchodných jednaniach. Distribútor súhlasil!!! HURÁ! Neskôr, keď bola publikácia už v predaji mi prezradil, že moja túžba vydať tú knihu bola taká silná a neprehliadnuteľná, že som ho ňou ovplyvnil a preto sa rozhodol vyskúšať, čo to urobí. Zaplatil zálohové faktúry na tlač aj sadzbu, a o niekoľko týždňov, 6.júla 1994 publikácia oficiálne vyšla.

EŠTE RAZ NA TÉMU MOTIVÁCIE. Ako som už spomínal, publikáciou som chcel otvoriť istý problém, o ktorom píšem na blogu a hlavne ho riešiť. Ak ste si prečítali články, ktoré sú mikrovydaním publikácie, je jasné, že rieši problém práv pacientiek gyn. pôr. odd Fakultnej nemocnice v Martine a pacientiek vôbec. Niekedy v septembri v. r.1994 som od istej novinárky dostal takéto tlačivo, ktoré začali pacientky pred hospitalizáciou dostávať s náznakom, že veci sa zmenili a už aby som "držal hubu". Dovolím si citovať:

Vážená pani. -Rozhodli ste sa využiť služby ženskej kliniky v MFN Martin. Sme radi, že veríte nášmu klinickému pracovisku. Pracovníci ženskej kliniky sú Vám ochotní poskytnúť starostlivosť na úrovni súčasných vedeckých poznatkov. Ženská klinika v Martine ako jedna z piatich univerzitných kliník v SR zabezpečuje okrem liečebno-preventívnej starostlivosti aj výuku poslucháčov medicíny a aj postgraduálnu výchovu lekárov. Z tohto dôvodu je možné, že počas Vašej hospitalizácie sa stretnete s poslucháčmi medicíny, resp. lekármi s iných domácich aj zahraničných pracovísk. Naši pracovníci rešpektujú všetky ľudské práva pacientov deklarované v Helsinkách a doplnené v Barcelone a Hongkongu. Pokiaľ by ste mali pocit, že prítomnosť študentov počas Vašej hospitalizácie je porušovanie Vašich ľudských práv, oznámte to prijímajúcemu lekárovi, resp. obráťte sa priamo na vedenie ženskej kliniky. Poslucháči medicíny nevyšetrujú pacientky, ani nerobia samostatne žiadne terapeutické výkony. Sú viazaní lekárskou mlčanlivosťou ako iní pracovníci kliniky. Veríme, že túto informáciu správne pochopíte a aj naďalej sa budeme tešiť Vašej dôvere.-

Tento dokument je vlastne historickým medzníkom v dejinách slov. medicíny. Aj keď je väčšina tvrdení nepravdivá k čomu sú dôkazy, predsa len potencionálne silnej pacientke môže pomôcť vydobiť si aspoň kúsok práv, čo a aj stalo. Som rád, že naša demonštrácia a snaha pravdivo informovať verejnosť priniesla aspoň trošku ovocia, a vydanie publikácie malo zmysel nielen pre nás. Nebudem sa týmto dokumentom teraz zaoberať, lebo aj tak nenapĺňa povinnosti lekárov správne informovať, a bremeno súhlasu či nesúhlasu presúva na pacientku. Ale o tom inokedy.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Teraz niekoľko rád pre tých, čo chcú svoje knihy napísať a aj vydať.

1.Ak píšte svoju knihu, nedávajte ju čítať komukoľvek z okolia s tým, či je dobrá. Či je naozaj dobrá musíte vedieť najskôr vy.

2.Dôverujte si. Nepodceňujte sa. Ja viem, aj pochybnosti majú svoje miesto.

3.Pokiaľ je to možné, skúste hľadať najskôr vydavateľa svojich diel. Nemusíte sa potom starať o distribúciu a predaj, čo je dosť náročné ak vám chýbajú obchodné zručnosti.

4.Ak sa rozhodnete predsa len vydať si svoje publikácie na svoje náklady, hľadajte najskôr sponzorov, čo by vám znížilo náklady na výrobu a kniha by sa stala dostupnejšou.

5. Ak sa vám publikáciu nepodarí vydať, vaša snaha zbytočná nebola. Možno ste knihou zmenili seba samého, či seba samú a to je tiež pozitívny fakt, ale stále sa snažte.

6.Vytrvajte a nedajte sa odradiť neúspechmi. Nikto nie je bez neúspechov. Je to prirodzené. Vytrvajte.

7. Neviem čo by som Vám ešte poradil. Ak máte nejakú konkrétnu otázku, pošlite mi e-mail, rád vám pomôžem.

Nabudúce: TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN! 

Daniel Jankech

Daniel Jankech

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  387x

Aktívny občan v permanentnom súboji s negatívami súčasnej spoločnosti. Stále trochu disident. Autor publikácií: Sedem dní v bielom koncentráku.(1994) Volajú to medicína. (2001). Prvý otec pri pôrode v ČSSR (1988) Liberál a feminista v nohaviciach. Tiež trochu skladateľ, textár, hudobník, spevák a basgitarista. Skúste moje najnovšie hity.:-) Zoznam autorových rubrík:  PRÁVA PACIENTAPODNIKANIEZAMYSLENIEŠKANDÁLSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu