Najskôr by som Vám doporučil prečítať si moje tri predošlé články pod názvom: "TÝŽDEŇ, NA KTORÝ SA NAOZAJ NEDÁ ZABUDNÚŤ". Veľmi úzko spolu súvisia. Prečítali Ste si? Tak môžeme pokračovať.
Tak sme to prežili spoločne. My ten najhorší týždeň a lekár (nazvem ho Človek), ako študent medicíny, na druhej strane barikády. Znie to neuveriteľne, ale porozumeli sme si. Boh nám dal slobodu, ale zakotvil v nás aj jasné zákony ľudskosti, ktoré ak prekračujeme, počujeme jasný signál. Počujete ho? Naozaj ho počujete? Ak ho nepočujete, tak ste ten signál len dobrovoľne zahlušili. Samozrejme na svoju zodpovednosť.
List, ktorý sme od doktora ČLOVEKA dostali, bol reakciou na publikáciu, ktorú som napísal o gyn. pôr. odd. fakultnej nemocnice Martin,(1994) ktorú ste si v krátkosti prečítali v minulých troch príspevkoch. Jej názov je: " SEDEM DNÍ V BIELOM KONCENTRÁKU". To len pre trošku objasnenia.
Tak teda ten list.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vážený pán Jankech. Knihu "SEDEM DNÍ V BIELOM KONCENTRÁKU" som dostal na Vianoce od svokra. Prečítal si ju on, moja manželka aj ja. Všetci traja poznáme popisovanú situáciu, každý však z iného uhla. Svokor býva v Martine, moja manželka tam vyrastala a žila. Ja som tam podobne ako vy, strávil študentské roky. S väčšinou Vami popisovaných vecí súhlasím, ba až stotožňujem, niektoré sú podľa mňa diskutabilné, s niektorými nesúhlasím, alebo mám na ne iný názor.
Myslím si, že bolo namieste napísať túto knihu, aj keď je vo viacerých smeroch krutá. Zámerne sa Vám predstavím až teraz. Volám sa Človek, mám 28 rokov a povolaním som....lekár.
Po prečítaní stránok Vašej knihy sa mi začali vynárať spomienky na študentské časy, na martinskú nemocnicu a medziľudské vzťahy v nej. Svedomie mi veľa vyčíta. "Praktické cvičenia" z gynekológie a pôrodníctva som absolvoval v r. 1989-1991. Pokúsim sa Vám napísať niektoré moje postrehy, zážitky, pocity. Väčšinu spomínaných lekárov poznám, alebo aspoň mám na nich názor. Moje myšlienky budú možno útržkovité, možno budú potrebovať vysvetlenie.
MIESTO: GYNEKOLOGICKO PÔRODNÍCKA KLINIKA FkNsP MARTIN, 1989-1991
Do školy sme chodili málo, trval protestný štrajk študentov za "Demokraciu a lepšiu budúcnosť". V "krúžku nás bolo asi desať. Samí chlapci. Chodili sme na vizity a vyšetrenia s asistentom. Na vyšetrovňu prišla pacientka. Mala asi dvadsať rokov. Vyliezla na "kozu". Asistent ju vyšetroval, pritom nám vysvetľoval. Vyzval nás,aby sme ju taktiež "prezreli". Povinne. Do tváre som jej nevidel. Stáli sme v ústraní traja. V tom zhone všetkým ušlo, že traja spolužiaci a ja sme sa tejto povinnosti vyhli.
Po škole sme šli všetci desiati na pivo. Väčšina z nás ju ľutovala. Vizita prebiehala presne tak, ako ju opisujete.. Nával ľudí, žiadna ľudskosť, neosobný prístup. Keď sa len dalo, niektorí sme sa "zašili" či už v šatni, alebo inde. Ja som to robil ani nie kvôli pacientkam, /či tam je o jedného viac, alebo menej im asi bolo jedno/, ja som sa vizitám vyhýbal kvôli sebe. Nebolo mi príjemné "vidieť" pacientky spredu.
Od III. ročníka som vedel a bol rozhodnutý, že budem robiť iný odbor ako gynekológiu. Gynekológia ma nezaujímala, či skôr sa mi hnusila. Podľa predpisov som mal odrodiť tri pacientky a vyšetriť desať. Podarilo sa mi neodrodiť a nevyšetriť ani jednu. Taktiež len kvôli sebe a svojej "ostýchavosti".
Asistent MUDr. V. sa spýtal, kto by chcel robiť kyretáž, výškrab dutiny maternice. Neviem prečo som sa prihlásil. Pacientka bola v narkóze, mala vyše štyridsať rokov a existenčné aj zdravotné problémy. Tri deti. Výkon som zvládol. Keďže ma nevnímala, nemal som zlý pocit. Niektorí chlapci mi to neskôr vyčítali.
Na rádio-diagnostickom oddelení starší lekár robil vyšetrenie HSG = RTG snímok maternice po náplni kontrastnou látkou. O toto vyšetrenie som mal ozajstný záujem. Komentoval mi to doktor K. Lekár si navliekol rukavice. Do p-če s tým, roztrhla sa mi, pozrite. Zanadával a zavelil: "Ameriky".(nástroj podobný kliešťam s ostrými hrotmi, ktoré "pricvikne" na maternicový krčok.) Doktora K. som sa ticho spýtal: -Nebolí to pacientku keď sa jej "Ameriky" zapichnú do cervixu?- -"Čo sa pýtaš kokotiny, teba by to nebolelo, keby ti takéto zacvikli na chuja?-znela odpoveď doktora K.
Začal som ľutovať, že som nešiel so spolužiakmi na cigaretu. Pred snímkovaním mi povedali: -Chlapče poď si skryť vajcia- Išiel som teda na cigaretu. Pacientka bola pri vedomí, všetko počula a mne bolo nanič. Počas nočnej služby som musel ísť na vizitu s doktorom K. na pôrodnicu. Pôrodné stoly vedľa seba ako kravy v kravíne. Nedalo sa skryť, boli sme len dvaja. Doktor mi pri prvom stole dal vyšetriť pacientku po pôrode. Vypýtal som sa na záchod s tým že mám "sračku".
Keď som sa vrátil, už bola vyšetrená. Pokračovali sme vo vizite. Na stole č.3 bola ukričaná cigánka. Sťažovala sa, že sa jej zle dýcha. Na otázku doktora K. či fajčí povedala, že Marsky, asi dvadsať denne. -To je dobre len tak ďalej, aj ja ich fajčím a sú najlepšie.- bola reakcia doktora K.
Ďalšie stoly boli už prázdne. Doktor K. ma pozval na Marsku. Na konci posledného ročníka ma pre moje jazykové znalosti a štúdijný priemer zvolili ako jedného z tých, ktorí sa zúčastnia odbornej praxe v zahraničí. Veci, ktorým som sa doma cielene vyhýbal, som sa snažil v tejto západnej krajine absorbovať naplno. Odosobnil som sa úplne, a chcel som sa čo najviac dozvedieť. Čakal som obrovskú zmenu v postoji ku gynekológií. Na starosti ma mala mladá sympatická doktorka.
Snažila sa mi všetko ukázať. Výškraby sa robili ako na páse. Pacientky boli na rozdiel od našich pri vedomí, iba v prípade napr. hysterického záchvatu ich rýchlo uspali. Opíšem náš rozhovor, moje otázky a jej odpovede.
-Prečo robíte také zásahy ako prerušenie včasného tehotenstva v lokálke?- -Viete kolega, celková anestézia je drahá a náročnejšia, a pacientky týmto tak trochu trestáme.- -
Videl som, že pri predchádzajúcej pacientke ste nedali celú dávku DIPRIVANU(celkové anestetikum) do žily. Čo urobíte zo zvyškom?- -Podáme inej.- -Čože? Vy si hovoríte humánna krajina? -Ja viem kolega, ale je to hrozne drahé.-
-Pani doktorka, mohol by študent robiť prerušenie tehotenstva? Ja som to u nás už skúsil.-
-Čože?!!!...U nás to musí robiť špecialista s dvoma atestáciami. Veď môžete pacientku zabiť!!-
Skrátka rozhovor plný rozporov.
Na pôrodnú sálu vyzerajúcu ako útulná klubovňa som mal prístup voľný LEN SO SÚHLASOM RODIČKY A JEJ PRÍBUZNÝCH! Boli dokonca radi. Pred rodičkou veľké zrkadlo, dve deti, manžel, matka rodičky, videokamera, foťák, šampanské. Rodinná atmosféra. Obrovská radosť. Všetci sme sa objímali a tešili. Po pôrode mi naliali koňak.
Profesor operoval myóm maternice veľkosti hádzanárskej lopty a ja som mu "držal háky". Zrazu začala liať krv. Nevedel zastaviť krvácanie. Cvakal svorky naslepo, aspoň dvadsať. Pacientka stratila za päť minút asi dva litre krvi. Pohotová sestra sa ma spýtala, či mi nie je zle. Bolo. Musel som si sadnúť. Slamkou som pil džús a kávu. Po piatich minútach som chcel pokračovať. Pri ďalšej nevoľnosti som to vzdal. Vytackal som sa zo sály.
Na druhý deň som riaditeľovi tejto obrovskej nemocnice povedal o svojich plánoch a poprosil som ho o preradenie na iné oddelenie a iný medicínsky odbor.(neuvádzam z dôvodu ťažšej identifikácie tohto lekára. pozn. autora blogu.) Vyhovel mi. Toto bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí. Môj názor na gynekológiu sa definitívne vykryštalizoval a aj najmenšie ilúzie sa rozplynuli.
Dnes je už pol desiatej večer a zase mám nočnú službu. Aj ja som už dnes robil vizitu, dva krát. Aj ja musím na sebe ešte veľa popracovať. Dúfam že Vaša kniha ma zmení. Myslím že to nie je nereálne. Pracujem v inom prostredí, s inými pacientami aj lekármi. Som presvedčený a "mimorajónni" pacienti okrem iného aj zo Žiliny a Martina mi to v minulosti potvrdili, že naše oddelenie sa nedá porovnávať s niektorými "špičkovými" pracoviskami, vrátane kliniky.
Ale chcem na sebe ešte veľa pracovať a som rád, že som čítal o pocitoch konkrétnych pacientov, v konkrétnom prostredí a čase. Knihy z podobného prostredia R.Cooka síce nútia človeka rozmýšľať, ale je to sci-fi. Napísať by som Vám ešte chcel a vedel veľmi veľa zážitkov z gynekológie aj z iných oddelení, možno by som si aj zafilozofoval, dnes to však nechcem urobiť. Možno to bude obsahom ďalšieho listu. Prosím Vás aby Ste moje meno, ani krstné mená mojich spolužiakov nezverejňovali. Tento list som písal bez ich súhlasu. Ak chcete, ozvite sa mi písomne, telefonicky, alebo osobne. Zatiaľ zostávam s pozdravom a želám Vám veľa síl.
Doktor Človek. (krátené) ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dovetok: Nedúfajte, že sa niečo zmenilo. Prax slovenských fakultných nemocníc je presne takáto i dnes. Budem sa asi opakovať. Avšak, aj v tej najdemokratickejšej krajine môže dôjsť k porušeniu práv pacientov. Otázkou je či sa takéto porušovanie stane normou, ako je to na Slovensku. Otázkou samozrejme zostáva aj to, ako sa dotyčná spoločnosť vysporiada s porušovaním ľudských práv a tiež s s ich porušovateľmi. O všetkom samozrejme a celkom podrobne ešte budem hovoriť na blogu. A ešte lekárom: Lekár, ktorý sa ľahostajne prizerá zbytočnému utrpeniu pacientov, ľahostajne pozerá na zločin, nikdy nemôže byť dobrým lekárom, ba ani len človekom.
Nabudúce: Rozhovor s lekárom, ktorý je aj Človek.
